Časti mesta [upraviť]

• Mestské časti: Iliaš, Jakub, Kostiviarska, Kráľová, Kremnička, Majer, Podlavice, Radvaň, Rakytovce, Rudlová, Sásová, Senica, Skubín, Šalková, Uľanka
• Sídliská: Fončorda, Radvaň, Sásová-Rudlová, Sídlisko SNP
• Ostatné časti: Fortnička, Karlovo, Nový Svet, Trosky, Štiavnička, Uhlisko, Žltý Piesok

Trosky [upraviť]

Bola vybudovaná na troskových odvaloch, ktoré siahali až po rieku Hron. Jej vznik súvisí s vybudovaním striebornej huty v roku 1549.

Radvaň

Je známa ako obec už od 13. storočia a má názov podľa zakladateľskej rodiny Radvanských. Dnes je súčasťou Banskej Bystrice.

Rakytovce 

V roku 1837 tu začali ťažiť uhlie až do roku 1929, kedy bola ťažba definitívne ukončená. Bola vybudovaná 120 metrová štôlňa Jozef a najúspešnejšie ťažobné obdobia boli 1879-1889, 1892-1902 a 1906-1913. Za zmienku stojí prirodzený povrchový odkryv uhlia spôsobený zarezávaním Banského potoka.

Uľanka 

Nesie meno po Gotzelovi Ulmanovi, ktorému toto územie patrilo na prelome 14. a 15. storočia. V čase baníckej prosperity takmer všetci muži boli baníkmi.

Jakub 

Časť známa už od roku 1390 a v rokoch 1546–1848 časť patrila Banskej komore, ktorá tu postavila vápenku, v blízkom Novom Svete drôtovňu a aj valcovňu na plech. V strede dediny sa nachádza gotický kostol, do maďarského Ostrihomu premiestnili jeho vzácny neskorogotický tabuľový oltár s výjavmi zo života sv. Jakuba. Nad Jakubom sa nachádza pozostatok lesostepi a nad Novým Svetom sa nachádzajú penovcové vodopády s jazierkami.

Kostiviarska 

Známa od roku 1387, neskôr patrila mestu a Banskej komore. Vybudoval sa tu železný skujňovací hámor. Zhruba od roku 1960 je tu vápencový lom, z ktorého sa prepravovala surovina na výrobu cementu po 8 km dlhej lanovke do cementárne.

Šalková 

Patrí medzi obce, ktorých prvá písomná zmienka je už zo 14. storočia (1359). Viac ako 400 rokov patrila Ľupčianskemu panstvu.

 

 

 

 

 

Prístupov 1608

Kvalita článku