Tmavnúce vlny Atlantického oceánu obmývajúce Ipanemu a slnko, ktoré sa so svojimi červenými lúčmi skrýva za kopce Rio de Janeira, dávajú vedieť, že deň sa končí. Končí sa pre ľudí, ktorí sa tu stretávali, bavili, flirtovali, relaxovali a spoznávali. No do uší im doľahne tajomný zvuk, zvuk, čo poznajú, ten zvuk je súčasťou ich histórie, ich mysle, duše a života. Je to rytmus, ktorý ich rozhýbe a dá im novú energiu. Deň sa končí a noc energie začína. V kruhu rody, kde berimbau, atabaq a pandeiro určujú pravidlá. Pravidlá života a hry. Dvaja svalnatí, mladí brazílčania otvoria hru, ktorá je plná elegantných, ladných pohybov, kopov a akrobacie. Táto hra im dáva slobodu a radosť. Na konci hry, tak ako na jej začiatku, keď do nej vstúpili, si podajú ruky, na znak priateľstva. Hrajú hru života, hrajú capoeiru..."

Capoeira je jediné bojové umenie, charakterizované ako afro-brazílsky bojový tanec, v ktorom sú okrem spomenutého boja a tanca, aj prvky hudby, spevu a akrobacie. Jej pôvod je stále nejasný. Jej vznik by sme mohli hľadať v pôvodných tancoch afrických obyvaťeľov okolo roku 1500, keď boli násilne dovlečení portugalskými kolonizátormi, na pôdu terajšej Brazílie.

Capoeira vznikala dlhé roky, vznikala skrytá v tanci, v kruhu roda, aby otrokári nevideli to, čo bude meniť históriu. Keďže vtedajší otroci nemohli vlastniť zbrane, vyvinuli umenie pod rúškom tanca, s prísnymi pravidlami. V roku 1888, keď sa zrušilo otroctvo, začali byť capoeiristi prenasledovní, lebo boli považovaní za kriminálnikov a capoeira sama bola tiež považovaná za kriminálnu činnosť. Za to, že je dnes capoeira medzi nami, vďačíme osobe známej ako Mestre Bimba, ktorá v 30-tich rokoch minulého storočia s pomocou brazílskeho prezidenta Getulia Vargasa capoeiru zlegalizovali na formu športu, ktorej sa tešíme dodnes.

Capoeira je pestrá, môže byť pomalá, rýchla, nebezpečná ale aj krásna. Angola capoeira spája tradície a pomalé rytmy, zatiaľ čo regional capoeira, presadzuje inovatívne formy hry, ktoré spájajú akrobaciu a dynamiku. V spojení s hrou na tradičných hudobných nástrojoch, je oproti iným bojovým umeniam, exotická a zaujímavejšia. Jedinečná filozofia tejto hry je úzko spätá s jej pravidlami. Výsledkom snaženia capoeiristov je systém hodnotenia a skúšok spojených s tradičnou oslavou, pod názvom batizado, kde študenti capoeiry, dostávajú cordao-opasok, podľa svojej technickej vyspelosti. Capoeirista je nie len človek, ale aj osobnosť, ktorá sa snaží ľudí učiť sa správať a motivovať ich k lepšiemu životu. Výsledkom celoživotného snaženia je najvyšší titul mestre dos mestres, čo v preklade znamená mestre všetkých mestres.